Highly sensitive person – vysoko citlivá osoba

Mojou srdcovou záležitosťou je téma HSP – highly sensitive person – hypersenzitívni ľudia, teda ľudia s vysokou mierou citlivosti a vnímavosti.

V mojom bývalom zamestnaní v psychologickej praxi a rovnako aj v mojom okolí som sa stretol s množstvom hypersenzitívnych ľudí. Je úžasné pozorovať, ako nás spájajú podobné kvality, príbehy a životné výzvy a súčasne v sebe nosíme svoju osobitú jedinečnosť.

Myslím, že k popisu hypersenzitívnych ľudí je množstvo literatúry a dostupných informácií na internete.

Rád by som teda hovoril o hypersenzitívnych ľuďoch skôr zo skúseností, prípadne, čo je to, čo som u mnoho hypersenzitívnych ľudí vnímal počas toho, ako mi dovolili byť súčasťou a pozorovateľom ich príbehu.

Ako hypersenzitívna osoba vnímaš veľa. Vnímaš viac ako ostatní. Vnímaš priestor, do ktorého vkročíš a ľudí v ňom. Cítiš, keď sa niečo deje, vnímaš zmenu u človeka alebo v atmosfére. Vnímaš, kto je úprimný a kto nie. Máš dar citlivosti. Rozumieš emóciám iných. Vnímaš ich tak intenzívne akoby boli Tvoje vlastné. Ale to ani zďaleka nie je všetko…

Rovnako však s týmto darom prichádzajú aj výzvy. 

Okrem toho, že hlboko cítiť priestor, atmosféru a ľudí vie byť intenzívne… Takmer každého hypersenzitívneho či vysoko citlivého človeka, ktorého som spoznal mal skúsenosť so vzťahom s osobou, ktorá je emočne dysregulovaná, manipulatívna, prípadne osoba s narcistickými črtami osobnosti, kde je prítomné zväzovanie, klamstvá, výčitky, opakované narúšanie hraníc (a tým teda aj narúšanie pocitu bezpečia) a mnoho iného… Bolo v podstate jedno o aký typ vzťahu sa jedná. Či rodinný, pracovný, romantický… prípadné iný osobný vzťah.

Častokrát v príbehu hypersenzitívneho jednotlivca figuruje rodič, ktorý týmito črtami disponoval, prípadne bol emočne devalidizujúci voči emocionálnemu prežívaniu dieťaťa. 

Áno. Vysoko citliví ľudia si častokrát zažili emočnú devalidizáciu – „toto necítiš“, „takto to nie je“, “ To ako to vnímaš, nie je správne“, „Zasa si precitlivelý“… človek akoby nadobúdal pocit, že nemá právo cítiť čo cíti, vnímať to, čo vníma. Preto je častou ranou citlivého človeka: „Je správne to čo vnímam?“ „Niečo je so mnou zle“, „Niečo so mnou nie je v poriadku.“ (A pritom…opak je pravdou.)

To u človeka začne vzbudzovať pochybnosti o vlastných pocitoch a myšlienkach… o vlastnom vnímaní. Človek začína spochybňovať svoje vnútorné vedenie, svoj vnútorný inteligentný systém. Preto je u vysoko citlivých ľudí častá téma sebaspochybňovania – v dôsledku emočnej devalidizácie, ktorú sme často zažívali. Nech už prichádzala od kadekoľvek.

Okrem toho, nezdravé vzťahy tvarujú človeka tak aby plnil potreby iných.. nie tie svoje. A tak je pre vysoko citlivých ľudí častá téma aj odklon od svojich potrieb – čo je kľúčový aspekt pre žitie naplneného a vyrovnaného života.

A tu je dôležitý návrat k sebe. Opätovný kontakt a spojenie sám so sebou. Návrat k svojmu vlastnému vnímaniu,  k svojim potrebám – k svojej autonómii – k diferenciácií seba ako vlastnej bytosti s hranicami. Tak človek opäť naberá na sile. Ide o znovuobnovovanie dôvery k svojmu vnútornému vedeniu, vďaka ktorému človek začína žiť v súlade sám so sebou a objavuje tak silu svojho autentického ja.

Samozrejme, v príbehu hypersenzitívneho človeka sa toho deje omnoho viac. Toto je len sneak-peek. Určite sa chcem postupom čas tejto téme venovať viac a hlbšie.